Tajomstvá a pravdy o Hrade Ľupča

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1250, v ktorej je hrad označovaný názvom Liptza. Od 13. storočia až do druhej polovice 19. storočia sa na hrade zdržiavalo veľké množstvo významných osobností vtedajšej doby. Napríklad Arpádovci, Žigmund Luxemburský, Matej Korvín, Dóczyovci, Pavel Rubigall, Gašpar Tribel či František Wesselényi s manželkou Máriou Széchyi.
Na dolnom nádvorí sa nachádza Korvínova lipa. Jej vek, odhadovaný na viac ako 700 rokov, ju radí medzi najstaršie lipy v strednej Európe. Nachádzajú sa tu aj originály sôch z roku 1725, pochádzajúce z morového stĺpu z námestia v Slovenskej Ľupči.
Na hrade Ľupča, ktorý sa vypína nad obcou sa našli a neustále nachádzajú, predmety úžasnej habánskej keramiky, no aj strieborné mince Márie Terézie alebo Leopolda, či ojedinelý a vzácny tzv. pražský groš, ktorý bol vo veľmi veľkej hĺbke v zasypanej priekope. Zaujímavá je nezvyčajná, možno bylinkárska nádoba – vidíte oči, ústa, a keď ju obrátite, je vidieť lebka. No nálezy keramického charakteru smerujú aj k vojenským ťaženiam 1,5-litrové poháre, ktoré sa dali uchopiť, aj keď mal človek na sebe brnenie, aj s rukavicami. Hrad ale aj kláštorisko počas výskumov odhalili všeličo. Okrem originálnej keramiky, vidličky – jednoduchý kovový dvojzubec, rúčka a dva ostne na pridržanie mäsa, nože a zbrane, najčastejšie šípy – hroty, rovnako guľky z pištolí, ktoré sa po výstrele zaryli do dreva alebo do steny. Ale našli sa aj nožničky na skracovanie knôtov.

Muránska Venuša a palatín
Na tunajšom hrade viac ako 20 rokov žil aj umrel – František Wesselényi , historicky veľmi významná osobnosť, ktorá sa spája aj s protihabsburgským povstaním. V srdciach ľudu sú hlboko zapísané aj jeho dve manželky – Žofia Bosniaková, ktorú po smrti ľud uctieval ako sväticu zo Strečna a Mária Széchy, ktorú pre jej krásu, inteligenciu aj dobrotu volali Murásnka Venuša. Ich manžel Wesselényi bol po cisárovi druhý najvýznamnejší funkcionár cisárstva – uhorský palatín. František Wesselényi bol jedným z veliteľov cisárskej armády, ktorá porazila v roku 1664 pri sv. Gottharde Turkov, a tým zastavila ich ťaženie na Viedeň. Cisár Leopold I. po tejto bitke uzavrel s Osmanskou ríšou mier. Medzi šľachtou to vyvolalo obrovské roztrpčenie.

Protihabsburské povstanie
V roku 1666 začal Wesselényi organizovať ďalšie protihabsburské sprisahanie (Wesselényiho sprisahanie). Stal sa vodcom uhorských veľmožov proti cisárovi Leopoldovi I., čo bolo reakciou na to, že viedenský cisársky dvor bez súhlasu krajinského snemu uzavrel vo Vašvári s Turkami nevýhodnú mierovú zmluvu. Sprisahanie bolo prezradené a predčasná smrť 27. marca 1667 zachránila Františka Wesselényiho pred verejnou popravou. Pochovali ho v kaplnke na Muránskom hrade. Ešte pred smrťou požiadal svoju manželku Máriu Széchy, aby ho dala pochovať bez okázalostí a v mníšskom habite… Presne takto ho šiesti mnísi z hradu Ľupča previezli nocou na Muráň. Bolo šťastie že na rozdiel od iných hradov, Sigbert Heister, veliteľ cisárskeho vojska, v rámci ťaženia proti povstalcom, hrad v Ľupči využil na ubytovanie svojej posádky a nedal ho zbúrať.
o o o
Možno šťastím bolo aj to, že hrad počas totalitného režimu slúžil ako erár, teda štátny majetok, úradníci, ktorí tu žili, nemali záujem rozoberať hrad. Aj to je dôvodom že sa tu našli prekrásne renesančné maľby v kaplnke, barokový portál Rubigala, stropy, fresky, maľby. To všetko sa zachránilo tým, že staré sa nezničilo ale ,,iba“ zamurovalo a znížilo. Dnes sa o jeho rekonštrukciu stará posledný majiteľ Železiarne Podbrezová a.s.